Príbeby

Videí sa našlo naozaj mnoho.Množstvo videoklipov pesničiek o nešťastnej láske,amatérske videá o nešťastnej láske,príbehy o láske ktorá končí smrťou.Uznávam,sú to nádherné príbehy.Ale hoci niesom fanušíčkou ľúbostných románov na jedno kopyto,ktoré sa vždy končia šťastne,predsa len by sa mi páčilo,keby som našla aj niečo čo sa nakoniec skončilo pekne.Viem,všade okolo nás je mnoho ľudí so zlomeným srdcom a rada si pozriem smutné video či prečítam dojímavý článok.Ale prečo nikde nieje niečo aj o šťastnej láske??Veď tej je okolo nás veľmi veľa.A viem o čom hovorím :-* Prečo slepé dievča prestalo milovať svojho chlapca,keď už dokázala vidieť???Podľa mňa bola úplne sprostá On ju miloval takú aká je…a taký ľudia sa nenájdu na každom kroku. Moj názor je,že hoci máme zlomené srdce,viac poteší,ak si prečítame o láske,ktorá vydržala aj tvrdé skúšky osudu.Omnoho viac ako keď svoj žiaľ znásobujeme dalšími smutnými príbehmi.Nemyslím si,žeby to vzbudzovalo žiarlivosť na cudzie šťastie…skôr nádej,že každý raz stretne niekoho koho sa oplatí milovať Ja osobne keď som smutná, hľadám spôsob ako sa rozveseliť…a nie ešte viac kaziť si náladu.Smutné príbehy dokážem čítať len a len keď som šťastná.Je to fajn lebo si uvedomujem,že mám byť aj prečo šťastná.Ale stále riešim dilemu,prečo sa väčšina takých príbehov končí smrťou alebo zlomeným srdcom???Vážne tomu nerozumiem

..........................................................................................................................................................

Bolo to presne večer na Svätého Valentína, keď sa Roman rozhodol vyznať svojej najlepšej priateľke Silvii lásku. Veril v to, že aj ona jeho ľúbi. Kúpil jej krásnu kyticu plnú rozmanitých kvetov a zazvonil pri jej bránke. Otvorila mu práve ona. On jej podal kyticu a začal: "Silvi," začal Roman pomaly "sme kamaráti už veľmi dlho. Vždy sme sa jeden druhému otvorili a mohli sa jeden o toho druhého oprieť. Dnes sa ťa ale chcem spýtať niečo veľmi dôležité.
Nechceš so mnou chodiť?" Silvia sa na neho prekvapene pozrela a povedala mu: "Tie kvetiny sú naozaj nádherné, ale neviem, či by sme mohli spolu chodiť. Ja som k tebe nikdy nič viac ako kamarátstvo necítila a preto asi nie." "Aha." povedal Roman sklamane. Ani sa viac nesnažil o to ju presviedčať. Miesto toho sa rozlúčil a pobral sa na svoje obľúbené miesto - v parku. V noci tu bývalo krásne a keď bolo ešte vidieť na nebi všetky hviezdy, tak to úplne žiarilo. Vtom počul za sebou kroky. Otočil sa a za sebou uvidel Dušana. Vyzeralo to tak, že mal už v sebe aspoň promile alkoholu "Nazdar. Čo by si rád?" Tak som sa dopočul, že vkuse chodievaš za Ivanou a rozprávate sa o mne." "Sme len kamaráti a nemusíš sa ničoho obávať. Ja ti ju nechcem preberať." odpovedal mu Roman. Dušan však tieto slová nepočul. Miesto toho vytiahol spod bundy nôž a v podnapitom stave sa neho vrhol. Roman toto nečakal a tak sa stalo, že ho Dušan bodol rovno do brucha. Nôž následne vytiahol "To aby si vedel, že nechcem, aby si za ňou chodil. Potom odkráčal preč. Roman mal plné telo bolesti, ale vedel, že tu nemôže ostať. Musí ísť niekam, kde sa dočká pomoci. Domov to mal veľmi ďaleko. Rozhodol sa preto ísť znovu za Silviou. S veľkou námahou k nej dokríval pričom rukou sa pevne držal za brucho, aby aspoň trochu stlmil krvácanie. Zazvonil toho dňa už po druhý raz. Silvia mu opäť otvorila a keď si všimla, že jej najlepší kamarát je zranený a krváca strašne sa preľakla. Pozvala ho ďalej a položila ho na posteľ. Na ranu mu dala čistú namočenú utierku a potom zavolala sanitku. Povedali, že prídu čo najskôr. Romanovi sa stav vôbec nelepšil a Silvia sa dokonca strachovala, že horší. Roman nebol schopný normálne rozprávať. Zvládal iba šepkať a strašne ťažko sa mu dýchalo. Prešlo 10 minút a sanitka tu stále nebola. Roman vtedy povedal Silvii nakoľko cítil, že už umiera: "Vždy som ťa ľúbil láska moja. Bola si pre mňa všetkým." "Aj ja ťa ľúbim Romanko." povedala mu Silvia a na náznak svojich slov sa nahla k jeho perám a jedinýkrát v živote ho pobozkala. Hneď potom Roman vydýchol naposledy. Umrel jej priamo v náručí. Silvia nevedela čo má robiť. Bola strašne zúfalá, lebo si uvedomila, že už nikdy mu nepovie ako moc ho ľúbila. Nikdy mu to nevedela povedať a teraz sa to už ani nedozvie. A čo Dušan. Na druhý deň sa prebral a keď zistil čo sa stalo priznal sa na polícii a dostal doživotný trest. Silvia dodnes chodí na hrob Romanovi a vie, že aj keď sa ešte v živote ešte určite zaľúbi, už nikdy nebude ten človek taký ako bol práve Roman. Ten ju naozaj úprimne ľúbil a ona mu nevedela povedať, že aj ona jeho.
ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ

Dievča stojí na okraji skaly a rozmýšľa, či má skočiť. Má skočit?
Skoč, rýchlo skoč, nech to máš za sebou. Nie nemôžem. Čo keď sa rozhodnem zle? Budem smrť ľutovať. Ale veď ti ublížil. Chceš ho mať na očiach? Nie nechcem. Tak skoč. Budeš na neho stále myslieť. Ale ja ho mám stále rda.. Ale on ťa zradil. Dá sa to napraviť. Pohovoříme si
o tom. A stretneš ho s jeho novou babou, že? To by som neuniesla. No tak skoč! Nemôžem, čo moji rodičia? Keď sa zabiješ,budeš mať od všetkého pokoj. Nemôžem
Skoč, vykašli sa na ten blby život. Nemá cenu tužiť. Máš pre čo? Nemáš! Skoč!
Po chvíli zavládlo v údolí ticho…po chvíli bolo prerušené krikom…a zes zavládlo ticho je povšetkom. Dievča skončilo v útrobách údolia. Pohltená vnútorným hlasom a utrpením.
Iba čierne vrany poletovali nad
týmto miestom a šírili túto správu ďalej a ďalej. Obloho po chvíli zakryli čierne mraky a začalo pršať. Vrany sa stihli schovať, ale telo ďalej bezvládne ležalo. Vlasy, spadnuté do tváre, pozvolna vlhly a na starom vytahaném tričku sa zvetšovali krvavé fľaky. A ona to videla. Stála, alebo sa skôr vznášela nad svojím telom, už nemala svoje telo, iba dušu. Ale není duša via ako telo?...cítila pocit prázdnoty, že už není vo svojom tele, môže kamkoľvek letieť. Ale čo robia príbuzní? Plačú? Vedia, že zomrela?...telo bez duše ďalej len tak ležalo…a duša sa stále vznášela…ďlej a ďalej. Nachvíľu zaváhala- Naozaj sa chce vzdialiť? Nechať svoje telo len tak ležať? Chcela plakať, bola zmätená, nevedela, čo chce….jej dušou prefukoval studený vietor…až teraz uvidela svoje telo v krvi a uvedomila si, že je mrtva….že už sa nikdy nevráti do svojho tela. Chcem späť! Ale to nepomohlo…je preč..navždy. Stálo to zato? Toto chcela? Jako si vlastne predstavovala smrť? Je to vyslobodenie? Utrpenie? Dostane sa do neba? Pekla? Začínala to ľutovať….začínala si uvědomovat, že jej bude chýbať rodina. Jej mamina, ktorá jej vždy pomohla, vždy poradila, niekedy vynadala, ale vždy mala pravdu…Ocino…moc si s ní, nerozumela, ale bude jej chýbať jeho zmysel pre humor…S bratom sa vždy hádala..ale teraz…cíti k nemu súrodeneckú lásku. Oči sa jej zaliali slzami…zavaloval ju ten pocit prázdnoty…je konec.
V dialke sa ozvalo húkanie
tudůtudůtudůtudůůů obzrela sa..uvidela sanitku, jako ide k jej telu. Zrazu sa ozval hlas:"máš možnosť vrátiť sa, musíš sa len včas vrátit k telu…"
Áno, áno…chcem
Skúšala sebou pohnut..nešlo to…fúkal veľmi silný vietor. Už bola při svojom tele….prekonala vietor…tešila sa na rodinu, jako všetkých obíme a povie im, jako ich má rada….ale uvidela ľudí zo záchranky, jako sa zdvihli a kráčali preč….
Nie, nestihla to, Mirčo ju odvialo preč od jej tela..plakala…už je neskoro na prehodnoťovanie svojej smrti…už nikdy neuvidí svoju rodinu… S touto myšlienkou sa nechala odniesť ľahkým vánkom….JE KONIEC

::::::::::::??????????????????:....................................................................................................

Bol raz jeden chlapec,ktorý sa narodil chorý.Bola to nevyliečiteľná choroba.V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť.
Žil stále len utiahnutý,v dome pod dohľado svojej matky,nikam nechodil,len sedel doma.Raz toho mal už dosť,tak sa rozhodol,že sa pôjde prejsť do mesta.Matka mu to konečne dovolila.Chlapec videl v meste veľa obchodov a do jedného z nich vošiel.Bol to obchod s hudobninami a cédečkami.V tom pri pokladni uvidel nádherné dievča..asi v jeho veku.Pozrel na ňu a bola to láska na prvý pohľad.Priblížil sa k nej a ona sa ho s úsmevom na tvári spýtala,či si niečo praje a či mu môže s niečim pomôcť.V priebehu otázky,ktorú mu dala,zistil,že má ten najkrajší úsmev na svete.Rád by som si kúpil toto cd--povedal..A chceš ho zabaliť?spýtalo sa dievča.Ano,odpovedal.Dievča mu zabalilo cd a chlapec odišiel domov.Stále myslel na dievča z obchodu,na jej krásny,nežný úsmev.Od toho dňa chodil každý deň do toho obchodu,dal si zabaliť cd,dievča sa naňho usmialo a on odišiel bez toho,aby jej povedal,že sa mu veľmi páči,pretože sa hanbil.Všetky cd si doma odkladal do poličky.Príliš moc sa hanbil,aby dievča pozval niekam von..Akokoľvek to skúšal,nikdy sa jej neodvážil nič povedať.Jeho matka sa ho pokúšala povzbudiť,tak sa konečne rozhodol..Zobral zabalené cd a keď sa dievča nepozeralo,položil jej na stôl lístoček s telefónnym číslom a odišiel.V tom zazvonil telefón..Matka zdvihla telefón.prosím,kto je to?..bola to ona,dievčina z obchodu.Ty to nevieš??Plačúcim hlasom jej povedala...včera zomrel...nasledovalo dlhé,dlhé ticho..Neskôr vstúpila do synovej izby,aby si ho pripomenula.Rozhodla sa,že pretriedi jeho veci.Zrazu zbadala na poličke hŕbu zabalených cd..Jedno z nich otvorila a bolo tam napísané,,ahoj,veľmi sa mi páčiš,si milý,nepôjdeme spolu niekam von..Sofia..S hlasitou emóciou otvorila ďaľšie cd a v každom bolo to isté............................................................. .............................
Z toho vyplýva ponaučenie:TAKÝTO JE ŽIVOT....NEČAKAJ PRÍLIŚ DLHO,KÝM NIEKOMU POVIEŠ,Čo CÍTIŠ!!!
POVEDZ TO EŠTE DNES,PRETOŽE ZAJTRA UŽ MOŽE BYŤ NESKORO!!!!...........
ˇČo dokáže láska...
Bolo raz jedno slepé dievča, ktoré
nenávidelo seba a celý svet zato, že
nemôže nič vidieť. Mala vrodenú vadu a
nikdy nič a nikoho nevidela. Každého
neznášala, okrem svojho chlapca. On bol
stále s ňou a vo všetkom jej ochotne
pomáhal. Raz mu povedala, že ak by mohla
niekedy uvidieť svet, hneď by sa za neho
vydala. Stalo sa jedného dňa, že sa
konečne po dlhom čase našiel darca očí
pre túto dievčinu. A tak sa konečne
tešila, že uvidí celý svet a tiež svojho
milovaného...
Chlapec sa jej hneď po operácii prišiel
opýtať: "Tak, teraz keď už uvidíš celý
svet, vydáš sa konečne za mňa?"
Dievčina sa usmiala, ale keď otvorila
svoje nové oči a po prvýkrát uvidela
svojho milého, ostala v šoku! Bol tiež
slepý...
Začala premýšľať o svojom novom živote a
nakoniec ponuku slepého chlapca na sobáš
odmietla! Chlapec odišiel smutný preč...
O pár dní jej prišiel od neho list,
napísaný rukou kamaráta. Mladík jej
poďakoval za všetky krásne chvíle, ktoré
spolu prežili, a na konci listu stálo: A
DAJ, PROSÍM, POZOR NA MOJE OČI!
ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ´ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ

Chlapec a dievča išli na motorke viac ako 120km/h..... D: Spomaľ prosím. bojím sa... Ch: Nie to je zábava... D: To teda nie je....Prosím spomaľ... Ch: Fajn. Ak mi povieš že ma miluješ... D: Milujem ťa... už spomaľ ... Ch: Teraz ma objím. Akoby to malo byť posledný krát... Dievča ho objíme. Ch: Možeš mi dať helmu dole a nasadiť si ju?... Zavadzia mi................. Na druhý deň v novinách: Motocykel narazil do budovy kvôli zlyhaniu bŕzd. Boli na ňom dvaja ľudia ale iba jeden prežil. Pravdou je že chlapec v polovici strmého kopca zistil, že mu vypovedali brzdy ale nechcel, aby to jeho priateľka vedela. Namiesto toho chcel aby mu priateľka povedala že ho miluje, posledný krát pocítiť jej objatie a potom jej dal svoju helmu napriek tomu že to znamenalo jeho smrť. Len kvôli tomu, aby ona mohla žiť...
ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ

Darček k narodeninám
Volajú sa Samuel a Linda. Sú krásny pár. Každý ich lásku obdivuje. Všade chodia spolu a v kolektíve sú celkom obľúbení. Ako vždy sa mali vo štvrtok stretnúť o 16,00 pred kaviarňou na námestí. Bolo 14,00hodín a Samuelovi prišla sms. Od Lindy. Že dnes nemôže, lebo ide na doučovanie z matematiky. Samuelovi to bolo divné. Linda bola v matematike naozaj dobrá, možno najlepšia z triedy. Preto Samuel zavolal svojmu najlepšiemu kamarátovi, ktorý chodí s Lindou do triedy a tiež chodí na doučovanie. Ale on mu povedal, že Linda tam nie je a vôbec nebola. Povedal mu len, že dnes sa okolo nej stále motal ten frajer z vedľajšiej triedy. ,,Marek" pomyslel si Samuel a hneď si domyslel kde asi Linda je. Určite ho podvádza s Marekom. Samuel sa naozaj nahneval a nedokázal si predstaviť život bez Lindy. Mal ju naozaj rád a nemohol uveriť tomu, že mu toto dokázala urobiť. Hovoril si, že nemá cenu žiť bez Lindy, na nič nečakal. Doma povedal, že ide von a zobral si žiletku. Išiel na obľúbené miesto, kde stále chodili s Lindou. Medzitým ale napísal dopis na rozlúčku.

Dopis:
Ospravedlňujem sa celej rodine za to čo som urobil. Vy ste mi nič neurobili. Je to kvôli jednej osobe, Ktorú som miloval a ona ma podviedla. Neveril som tomu, ale bez nej nemôžem žiť. Povedala mi že ide na doučovanie z matematiky a vôbec tam nedorazila. Linda viem, že si ma podvádzala s Marekom, mohla si mi to aspoň povedať ale nechcela si, je pravda že k tomu činu by som aj tak dospel.
Zbohom Samuel!

Bol večer a Samuel nebol doma. Jeho mame sa to zdalo divné, vždy aspoň zavolal keď sa mal zdržať. Skúšala mu volať ale mal vypnutý mobil. Preto zavolala Linde, ale Linda jej povedala že dnes s ním vôbec nebola.To jeho mamu znepokojilo ešte viac a tak sa ho s Lindou vybrali hľadať. Hľadali už úplne všade a jeho mama povedala, že ide domov a zavolá políciu. Lindu napadlo ešte jedno miesto, kde by mohol byť a tak sa tam vydala. Nemohla sa z toho spamatať, videla Samuela... bol mrtvy...začala plakať, keď v tom si všimla že Samuel drží v ruke dopis. Otvorila ho a začala čítať...keď ho dočítala začala plakať ešte viac. Zavolala jeho mame nech dôjde. Jeho mama došla a dlho sa naňho s plačom pozerala...Je to pravda???opýtala sa a Linda povedala, že nie je. Bola mu kupovať darček k narodeninám, lebo zajtra mal oslavovať 17. Ľutovala, že mu nepovedala pravdu a začala si všetko vyčítať. ˇ6e za to môže ona, keby mu povedala pravdu nikdy by sa to nebolo stalo. Dlho sa z toho spamatovala a chcela urobiť to isté čo Samuel, ale jeho mama jej povedala: Samuel by toto nechcel. Dlho jej trvalo, než sa v živote zamilovala, ale už nikdy takú chybu neurobila. Ale to jej aj tak najvačšiu lásku Samuela nevrátilo.
"""Jej bývalý bol jej prvou láskou. Poznali sa ešte zo študentských čias. Taká klasická, obyčajná študentská láska. Dlhé rozhovory vo vlaku po ceste do/a aj zo školy. Víkendové diskotéky. Prázdninové brigády.
Veľká študentská láska prekonala všetky úskalia, a vyústila do svadby. Pri ktorej si pred oltárom sľúbili vernosť až za hrob.

To, že do manželstva vstupuje jej láska s jedným ich vzťahu nehodným šrámom, vedela len ona. Priznal sa jej k nevere. Ba čo viac, k tomu, že má dieťa s tou druhou. Nevinná avantúra a jej veľké následky.
K nevere sa priznal pred svadbou. A ona mu odpustila. Aj neveru, aj dieťa. Odpustila, pretože ho veľmi ľúbila. Možno verila, že manželstvo ho zmení.

Prvé roky onej zmene aj nasvedčovali. Tešili sa zo svojho bábätka. Zariaďovali si svoje prvé rodinné hniezdočko. Spolu sa snažili zarábať na chlieb. Po revolúcii sa časy zmenili, človek sa musel obracať, aby zabezpečil svojich blízkych. Obracali sa aj oni.
Paradoxne, s peniazmi sa zmenil aj ich vzťah. Peniaze priniesli slobodu. Nutnosťou zarábať peniaze ospravedlňoval svoje neskoré príchody domov cez pracovný týždeň. A časté odchody v sobotu a v nedeľu.

Neveru pred svadbou mu síce odpustila, ale nezabudla. Keďže doma často nebýval, začal ju znervózňovať červík pochybností. „Nie, určite pracuje, chudák, musí sa o nás starať,“ snažila si nahovárať. Ľúbila ho, napriek avantúram pred svadbou. „Ako sme svoji, zmenil sa,“ presviedčala samu seba.
Istý čas tomu všetkému možno aj verila. Situácia sa zmenila, keď z jeho nohavíc vypadol pred praním doklad z hotela z neďalekého mesta. Jej muž platil za izbu...
Nič nehovorila, myslela si, že...Možno sa nič nedeje. Každým dňom však býval čudnejší. Stalo sa, že sa pobral do práce v utorok, a vrátil sa až vo štvrtok. Bez slovka vysvetlenia. „Zarábam peniaze, nemôžem Ti všetko hovoriť. Chceš ma hádam kontrolovať?“ odbil jej otázku, kde bol.

Dlho zachraňovala svoju úplnú rodinu. Dlho, pretože si ju ctila nad všetko na svete. Dlho, pretože pamätala na sľub vyslovený pred oltárom...
Ono tolerovala by mu asi všetko. Okrem nevery.

Pohár sa napriek jej božskej trpezlivosti však pomaly napĺňal. Pretiekol vtedy, keď sa jej polovička rozhodla pre samostatnú dovolenku v zahraničí. Vraj ide s kamarátmi, panská jazda...
Bol tam s ňou. Zistila to v cestovke, v ktorej si kupoval zájazd. Žiadna panská jazda. Išiel s milenkou.

Keď sa vrátil, mala s ním hodinový rozhovor. Priznal všetko. Bez mihnutia oka, bez štipky prekvapenia. Asi vedel, že miera trpezlivosti sa raz naplní. Alebo mu to bolo úplne jedno.
„Vieš, súhlasil v pohode aj s rozvodom. Dokonca sa zachoval korektne a pri rozdeľovaní majetku nerobil žiadne problémy,“ prezradila naša kamarátka manželke.

Z jej hlasu bolo cítiť, že ho má stále rada. Ten chlap si však jej lásku nezaslúžil..."""""""""""""""""""""""""""""""""""""""""""""""""" """""""""""""""""""""""""""""""""""""""""""""